Preklady fanfiction Harryho Pottera

2. kapitola

„Nie, nie, nie...“ bolo všetko, na čo dokázal myslieť a šepkal to, ako sa vedľa nej skláňal, jednu ruku na jej chladnom líci. Vyzerala byť mŕtva, bola tak bledá. Kurva, čo ak je mŕtva? Ruky sa mu začali triasť nad tou myšlienkou. Vo svojom krátkom živote videl už dosť smrti. Nechcel jej viac.

Kúzlo mu napadlo ihneď a on zanadával. Kruci, nikdy už nechcel tie prekliate slová znovu použiť. Jeho matka ho to zaklínadlo naučila na manore, keď ho poslali, aby skontroloval obete mučenia. Jedno kúzlo, ktoré im povedalo, či sú ešte stále nažive alebo nie. Poznal tie slová. Predniesol to kúzlo oveľa viackrát, ako by mu bolo milé a ako by to vedel spočítať. Bolo vypálené do jeho mysle, ako boli tváre všetkých tých ľudí ktorých pochoval, dolámaní a zakrvavení, niektorým chýbali oči, zuby, jazyky, končatiny. Zakaždým, keď predniesol tie slová prial si, aby boli mŕtvi. Prežiť toľké násilie znamenalo, že to budú musieť zažiť ešte raz.

Trvalo by mu dve sekundy, aby nad ňou predniesol to kúzlo. Dve sekundy, aby vedel pravdu.

Ale odpoveď ho desila.

Čo ak je mŕtva? Budú viniť jeho. Tlač čakala na toto roky – diabolský Malfoy, vraždiaci dedič a muklorodená vojnová hrdinka Hermiona Grangerová, nepriatelia od detstva. Kto potreboval pravdu, keď tu bol príbeh na predaj? Zabudnú, že Weasley vôbec existoval.

Ale, čo ak je stále nažive? Čo ak ju môže zachrániť? Podľa verejnosti Draco Malfoy nezachraňuje ľudí. Navždy bol stelesnenie diabla, zlý potomok. Nerobí dobré veci.

Možno o ňom mali pravdu. Po tom všetkom, Malfoyovci mali dlhú históriu pomáhania len samým sebe a zachraňovania iba svojich vlastných. Hermiona nebola rodina. Dokonca nebola ani priateľ. Mohol odísť preč a nechať sa riadiť svedomím, no nie?

Pozrel dole na bledú tvár, žalúdok sa mu prevrátil, ako jej pomaly stekal pramienok krvi po čeľusti. Verejná mienka alebo nie, odísť od nej sa mu zdalo šialené, hlavne, keď tu bola šanca, že by mohla prežiť čokoľvek sa jej stalo. Potreboval sa rozhodnúť. Potreboval sa rozhodnúť teraz.

S kradmým pohľadom naokolo v stmievajúcom sa lese, rozhodol sa. Ak bola mŕtva, nechá ju tu a pošle anonymný tip Ministerstvu. Jeho život už bol beztak v ruinách. Prichytený s jej telom by ho poslali do Azkabanu rýchlejšie, než by sa stihol povedať Dumbledor.

Ak bola nažive... no... spraví čo môže.

„Verificare vitae,“ zašepkal a namieril svoj prútik na jej hruď.

Zažiaril na modro.

Bola nažive.

Vydal zo seba roztrasený výdych, pocítil úľavu. Naklonil sa dopredu, vzal ju do náručia a zašepkal jej do ucha rýchle „Vydrž Grangerová,“ než sa s ňou odmiestnil preč.

***

Draco sa strhol zo spánku v nepohodlnej nemocničnej stoličke, na chvíľu ho vydesilo že zaspal. Očami prebehol miestnosť. Žiadna tlač. Žiadny aurori. Nič okrem spiacej Hermiony v tichej miestnosti s jemne zafarbenými lícami a ústami vyčistenými od krvi.

„Do pekla,“ zašepkal, pretrel si rukami oči. Podplatil liečiteľku, ktorá mala službu, aby bola sticha. Irónia ho neopúšťala. Voľakedy by ani nemrkol nad daním úplatku. Tentokrát jej dal peniaze, čo mal určené na jedlo.

Pre prekliatu Grangerovú.

Musel prísť o rozum.

Hodiny na stene ukazovali tri hodiny ráno. Sedel tu už hodiny. K jeho frustrácii aj keď sa liečiteľom podarilo Hermionu zachrániť, nechceli mu povedať, ako je na tom.

„Našiel som ju,“ protestoval, keď ju brali preč. „Ja som ju sem krucinál priniesol!“

„Nie ste rodina,“ odvrkla mu nie moc milo liečiteľka, hodila po ňom pohľad čistého opovrhnutia. Poznal ten výraz až príliš dobre – bol to ten istý pohľad nenávisti, ktorým ho počastoval každý. Koniec koncov on bol Malfoy. „No, tak komu môžeme zavolať?“

Nahnevaný im povedal jedinú osobu, ktorá mu prišla na rozum. Všetko, čo mohol teraz robiť, bolo čakať.

Hermiona niečo mrmlala zo spánku a Draco na ňu pozrel. Listy a špina zmizli z jej vlasov, aby zanechali ten istý neporiadok kučier, ktoré boli jednoznačne jej. Krv, ktorá jej stekala po brade a krku, bola vyčistená, hlavne k jeho úľave. Nejaké odreniny na brade, pár modrín na lícach, ale okrem toho vyzerala milión krát lepšie ako tá takmer mŕtvola, ktorú našiel v lese. Očami jej znovu prebehol po tele, zotrval na odhalenej pokožke jej rúk. Niečo červené upútalo jeho pozornosť. Zvedavý sa načiahol dopredu a pohol jej rukou, aby sa lepšie prizrel.

Odtiahol svoju ruku, ako keby sa popálil. Humusáčka. To slovo sa nikdy nezahojilo. Bellina práca bola stále vyrezaná v jej pokožke, ako keby sa to stalo len včera. Z tej myšlienky sa mu spravilo zle. Snažil sa zabudnúť na ten otrasný deň odkedy sa stal. Sklamal, tak ako sklamal vo všetkom ostatnom. Teraz hľadel na pripomienku toho všetkého.

Malfoyovci nerobia dobré skutky. Pre Merlina, prečo bol vôbec tu?

Nemocničné dvere sa roztvorili, na čo Draco vyskočil zo stoličky s vytiahnutým prútikom.

Zízal naň zadychčaný Harry Potter.

Draco sklonil prútik. „Ja... nevedel som koho iného zavolať,“ povedal, stále sa snažil vytlačiť z mysle obraz Hermioninej zranenej ruky. „Mrzí ma to.“

Harry neodpovedal, pozrel na Hermioninu malú postavu.

„Je v poriadku?“ spýtal sa, hlas mal naplnený obavami.

„Bude žiť, ale nechceli mi povedať nič viac,“ odpovedal Draco.

Harry ho pomaly obišiel, ako keby bol v tranze. Naklonil sa a dotkol sa Hermioninho čela, položil svoju ruku na jej a kontroloval zranenia na jej tvári.

„Ty si ju našiel?“ opýtal sa chrapľavo.

„Hej. Šiel som na prechádzku po mojej zvyčajnej trase a zbadal som ju v lese,“ odvetil Draco a hľadel na Harryho so záujmom. Čakal nejaké obvinenie od úžasného chlapca. Možno to ešte príde.

„Je to Ronova chyba, všakže,“ povedal Harry, niečo temné sa vkradlo do jeho hlasu.

To nebolo obvinenie, ktoré čakal. Draco prikývol, nebol ochotný otvoriť túto tému pred prítomným osadenstvom. Hovoriť o Weasleym by mohlo spôsobiť, že bude kričať a kričať tu by ho mohlo pravdepodobne dostať do väzenia.

„Ten skurvený ožran,“ zasyčal Harry. „Vydrbávať so všetkým naokolo poza jej chrbát. Zabijem ho vlastnými rukami.“

„Neviem či žartuješ Potter, ale dúfam že nie,“ povedal Draco sucho.

Harry vzhliadol s nečitateľným výrazom.

„Malfoy,“ povedal, vystrel sa hlas už mal oveľa silnejší. Podišiel k Dracovi a Draco sa už zo zvyku napäl.

Harry mu podal ruku.

„Úprimne, nemôžem ti dostatočne poďakovať,“ riekol. „Dlžím ti obrovský dlh.“

Draco hľadel na podávanú ruku, než ju opatrne vzal.

„Nezmieňuj to,“ odvetil. Bol v pokušení povedať, že toto nebol druh vecí aké Malfoyovci zvyčajne robia a že sa to znova nezopakuje, ale bol ticho.

„A ďakujem, že si zavolal mňa a nie Rona. Práve teraz nepotrebuje viac tých jeho sračiek.“

„Nikdy by som dobrovoľne nezavolal toho bastarda,“ povedal Draco neschopný zadržať zlobu v hlase. Táto celá komunikácia ho rozhodila. Keď povedal liečiteľke, aby zavolala Harryho, bol pripravený na hádku a duel, nie na ozajstné ´ďakujem´. Všetko, čo si pamätal, bolo, že sa po finálnej bitke Harry presťahoval do Francúzska, asi sa skúšal dištancovať od všetkého toho smútku, čo nasledoval. V boji stratil aj svoje dievča, nie? Tú Weasleyovú? Skutočne ho nemohol viniť z toho, že chcel zmiznúť. „Okrem toho, nevedel som ako zohnať jej rodičov.“

„Tí sú nezvestní,“ povedal Harry. „Už od vojny.“

„To som nevedel,“ riekol Draco.

„Nevedelo to mnoho ľudí,“ Harry pokrčil ramenami.

V tom vošla tá istá liečiteľka, ktorá predtým odbila Draca. Pozrel sa na ňu.

„Ach, Pán Potter,“ smerovala k Harrymu. „Zaujímalo ma, kedy-“

„Ja som rodina,“ prudko ju prerušil.

„Prepáčte?“ spýtala sa.

„Som rodina. Som zapísaný v jej karte ako rodina. Môžete si to skontrolovať, ale chcem vedieť, čo sa deje.“

Liečiteľka sa zamračila a listovala zložkou, ktorú držala. Pohľad prekvapenia sa jej mihol tvárou.

„Očividne ste,“ odvetila, obozretne pozrela na Draca. „Možno by pán Malfoy mohol-“

„Ostane,“ namietol Harry, opäť ju prerušil. „Predpokladám, že by bola mŕtva nebyť jeho, mám pravdu?“

Liečiteľka sa pozrela previnilo na oboch mužov. „No, áno. Bolo to vážne šťastie, že ju našiel vtedy, kedy ju našiel. Ešte chvíľku a v jej stave by to nezvládla.“

Draco si všimol, ako Harry zlostne zaťal čeľusť. „Tak nevidím žiaden dôvod, aby odišiel. Teraz nám už môžete prosím vysvetliť, čo je s ňou zle? Hádam, že neskončila napoly mŕtva v lese náhodou.“

Liečiteľka sa pozrela medzi oboch mužov, očividne sa snažila rozhodnúť, či chce hovoriť o Hermioninom stave pred Malfoyom. Nakoniec ukázala na stoličky a povedala im, aby si sadli.

„Ste zoznámený s Dilaudidom?(1)“ spýtala sa. Draco aj Harry potriasli hlavou. „Je to muklovský liek proti bolesti. Veľmi silný. Zdá sa, že to slečna Grangerová brala vo veľkých dávkach niekoľko posledných rokov.“

„Keď hovoríte vo veľkých dávkach...“ Harry začal.

„Myslím tým, že je silno závislá,“ odvetila liečiteľka. „Keď ste ju našli, pán Malfoy, vzala si príliš mnoho tabletiek a pravdepodobne odpadla pri rieke.“

„Ježiši,“ Harry zašepkal a dal si dole okuliare.

„A všetka tá krv?“ spýtal sa Draco, spomínal na nepríjemný pohlaď na tmavú tekutinu, ktorá jej vytekala z úst.

„Predávkovanie spôsobuje záchvaty. Ak by som mala hádať, povedala by som, že mala niekoľko predtým, než úplne stratila vedomie. Pri tom si veľmi škaredo pohrýzla jazyk. Mala tak trochu šťastie, ak by krv nevytiekla, mohla sa utopiť.“

„Šťastie,“ Draco zopakoval ochromene. Z myšlienky, že by sa Hermiona utopila vlastnou krvou, sa mu roztočila hlava. Nevedel, že veci boli tak zlé. Ako mohol? Očividne to, že veril, že jej život bol ako nejaký ideálny sen, nebolo tak úplne pravda. V skutočnosti o nej nič nevedel. Z Grangerovej, perfektnej študentky sa stala Grangerová so skutočnými problémami, presne ako on.

„Takže ak tomu rozumiem, slečna Grangerová bola pod stresom v poslednej dobe-“

„Hej, jej blbý priateľ pretiahol všetko s vagínou,“ odvrkol Draco, stále sa snažil absorbovať myšlienku, že Hermiona bola závislá na muklovských liekoch. „To je riadne stresujúce.“

Liečiteľka zazrela na Draca, než pokračovala. „Ako som hovorila, možno jej osobné problémy trvali dlhšie. To je len špekulácia samozrejme, ale závislosť takéhoto rozsahu znamená, že sa s tým snaží vyrovnať pomocou liekov.“

„Chúďa Miona,“ povedal Harry, hlas mal stlmený rukami. „Netušil som to.“

„Bude tu musieť ostať do obeda kvôli liečbe, ale potom bude môcť odísť,“ povedala liečiteľka a vstala. „Jej systému zaberie trochu času, kým sa vyčistí od liekov – to musí prestať, jedine ak si chce spôsobiť nenapraviteľné škody. Dáme jej nejaké elixíry, aby jej pomohli s niekoľkými príznakmi, ktoré môže očakávať, ale obávam sa, že je to z väčšej časti experimentálne. Nezaoberáme sa veľmi často s muklovskými farmaceutikami. Prosím neváhajte ma kontaktovať, ak by ste mali akékoľvek otázky, pán Potter.“ Povedala to posledné slovo s extra dôrazom, aby tým podtrhla fakt, že nechce počuť už ani slovo od Draca. Draco sa na ňu na oplátku uškrnul.

Potom, čo liečiteľka odišla, obaja muži ostali sedieť na stoličkách a snažili sa dať zmysel všetkému, čo počuli.

„Ako môže mať vôbec prístup k týmto drogám?“ spýtal sa Draco nakoniec. „Nie sú prísne strážené v muklovskom svete?“

„Mám svoju teóriu,“ odvetil Harry. „Jej rodičia boli obaja zubári. Bojím sa, že ak prehľadám jej byt, nájdem niekoľko blokov receptov, ktoré si vyplnila.“

„Pre Merlina,“ Draco si povzdychol. „Myslel som si, že má perfektný život. Vidno ako veľmi som vedel.“

„To hovor mne,“ namietol Harry, mnul si ruky. „Ja by som mal byť jej najlepší priateľ a dokonca som ani nevedel, že je závislá na tabletkách proti bolesti.“

„To nie je tvoja vina, Potter,“ povedal Draco, nepríjemne si uvedomil, že sa snaží utíšiť niekoho, koho vždy nenávidel. Teraz, keď tu obaja sedeli, cítil sa prekvapivo nezaujato. Vtipné, ako rýchlo sa veci menia. „Nie je to, ako keby si bol niekde nablízku.“

„Ale to je ten problém,“ povedal Harry a vzhliadol. „Nebol som tu. Chcel som zmiznúť do ústrania a Hermiona nemala nikoho, na koho by sa mohla obrátiť. Možno by som jej vedel pomôcť. Boh vie, s čím sa musela vysporiadať... Jej rodičia sú nezvestní, veci sa posrali s Ronom... Vedel som, že má problémy vysporiadať sa s následkami vojny. Potrebovala priateľa a ja som tu nebol. Dokonca sa nemohla ani len obrátiť na svojho prekliateho snúbenca pre pomoc.“

„Netvrdím, že poznám Grangerovú tak dobre, ale veľmi pochybujem že ťa z niečoho viní,“ povedal Draco s pokrčením ramien. „Ona nie je ten typ.“

„To ona nemusí,“ odvetil Harry, potriasol hlavou. „Ja sa viním.“

„Viň toho červenovlasého debila, ak už niekoho chceš viniť,“ povedal Draco a potlačil zívnutie. „Pochybujem  že by sa predávkovala, ak by z nej nespravil terč posmechu na obálke každého časopisu na svete. To teda jednému s hladinou stresu moc nepomôže, to ti môžem potvrdiť z vlastnej skúsenosti.“ Znovu zazíval a tentokrát s tým nebojoval. Ledva držal oči otvorené. Spánok naň postupne doliehal, už zaspával – týmto prekračoval svoje medze. „Počuj Potter, teraz keď si tu, idem domov. Pochybujem, že bude Grangerová rada, ak uvidí moju tvár, keď sa preberie.“

„Prečo to vravíš?“ spýtal sa zmätene Harry.

Draco sa naň zamračil. Hádam vážne nebol tak naivný?

„Ja som Malfoy, Potter. Videl si, ako sa na mňa liečiteľka pozerala. Som chodiace zlé znamenie. Som spodina spoločnosti.“

„No tak,“ Harry si odfrkol, k Dracovmu veľkému prekvapeniu. „Znieš, ako keby si veril tej ministerskej propagande.“

„Prosím?“ spýtal sa Draco

„Nechaj to tak. Čo chcem povedať je, že znieš, ako keby si veril tým klebetám, čo o tebe kolujú.“

Draco sa chrapľavo zasmial. „Ty môžeš tiež, ak si všimneš ten vtip, ktorý sa stal mojím životom. A keď už sme pri tom, chcem ťa požiadať, aby si mi niečo sľúbil.“

„Čokoľvek,“ odvetil Harry úplne vážne.

„Nehovor Grangerovej o mne. Len si niečo vymysli. Nechcem byť do tohto zatiahnutý. Mám už dosť problémov.“

„Vážne? Myslím, že ona bude chcieť vedieť, kto ju zachránil,“ zamračil sa Harry.

„Len mi to sľúb,“ zamračil sa Draco. „To je všetko, čo žiadam na oplátku.“

„Fajn, fajn,“ odvetil Harry, zdvihol ruky na znak toho, že sa vzdáva. „Ale jej sa nebude páčiť, že pred ňou niečo zatajujem. Istotne si pamätáš, aká vie byť.“

„Verím, že niečo vymyslíš,“ povedal Draco a posledný krát pozrel na Hermioninu spiacu tvár. Takže chrabromilská princezná bola narkomanka. Nikdy by to netipoval. Možno napokon má každý niečo, čo skrýva. Bola to prekvapivo depresívna myšlienka.

S prikývnutím záchrancovi čarodejníckeho sveta, Draco sa otočil na päte a vyšiel von. „Večer, Potter.“

***

Hermiona sa zobudila a cítila sa, ako keby ju nakopali do hlavy. Hučanie v ušiach jej dalo na vedomie, že je nažive, ale bolesť v tele ju donútila želať si, aby nebola. Bola to pulzujúca, spaľujúca bolesť, ktorá jej útočila na nervy, spôsobovala, že sa jej svaly sťahovali v agónii.

Do pekla, čo sa stalo?

A jej ústa, ako keby zjedla vrecko bavlnených tampónov. Snažila sa pohnúť jazykom a bola odmenená ostrou bolesťou, ktorá ju donútila zafňukať.

„Hermiona?“ ozval sa hlas.

Harry. Nemohla hovoriť, dokonca nemohla otvoriť oči ale poznala ten hlas. Nepočula ho už tak dávno. Slzy jej začali stekať po tvári skôr, než si mohla všimnúť, že plače.

Jemné prsty sa jej dotýkali líca a cítila, ako ju pobozkal na čelo.

„Bude to v poriadku zlato. Som tu,“ zamrmlal hlas. „Je mi to tak ľúto, že som tu nebol pre teba.“

Potichu zasmrkala, donútila sa otvoriť oči. Pomaly s námahou sa otvorili. Videla rozmazaný obraz Harryho, ktorý stál pri nej. Vlasy mal mierne rozstrapatené a bol neoholený, ale nikdy nebola šťastnejšia, že ho vidí.

„Harry,“ povedala a jej hlas znel drsne. Ďalšia ostrá bolesť v jej ústach.

„Nerozprávaj,“ rýchlo povedal. „Zranila si si jazyk. Stále sa hojí.“

„Čo sa stalo?“ zamrmlala, ignorovala jeho radu.

„Ty... našli ťa. V bezvedomí pri rieke. Miona bola si ledva na žive, ale zachránili ťa práve včas.“

Zamračila sa, snažila si spomenúť. Prečo by....

Spomienky ju zrazu zaplavili. Ron. Ron a jeho najnovší výmysel. Ron a všetko to jeho podvádzanie za posledné roky, sprosto si myslel, že ona na to nepríde. Ona sa tvrdohlavo snažila vydržať vo vzťahu, presvedčovala sa, že aj po tom všetkom stále za to stojí. Jej rodičia boli preč, ako keby nikdy neexistovali, napriek všetkému hľadaniu. Harry bol tak ďaleko. Pochovali všetkých tých ľudí, tvár za tvárou ľudí, ktorých poznala. Neustále musela byť silná pre všetkých ostatných. Ten obrovský stres, ktorý sa zdalo, že sa časom zhoršuje. Cítila sa izolovaná a sama, rok za rokom. To prázdne miesto v nej rástlo ako otrava. Nad ničím nemala kontrolu, ako kolotoč z pekla.

Bolo toho príliš.

Tabletky. Ten úžasný útek, ktorý jej poskytli, nakoniec všetko otupili. Dali jej pocit, že nikto iný nemôže. Dali jej ilúziu kontroly. To jej úplne stačilo.

Noviny, ktoré ju naháňali po tom, čo sa vyvalil ten hrozný príbeh.  Odhalili tu komédiu jej života. Odhalili, aký bol jej život fraška. Ukázali všetkým, že bola klamár. Nakoniec nebola tak silná.

Neschopná sa stým už viac vysporiadať. Trauma. Strach. Smútok. Predstieranie, och bože, predstieranie. Bola v tom tak dobrá, že si to nikto ani len nevšimol.

Viac tabletiek.

Kúpeľňové dlaždičky, ktoré mali všetky tie vtipné tvary.

Čo to spravila? Nepamätala si nič po tých kachličkách. Vzala si toho príliš? Predávkovala sa? Harry povedal, že bola ledva na žive, keď ju našli.

Ach, nie.

To znamená... to znamená, že Harry už vie. Jej tajomstvo bolo vonku. Prisahala si, že si to vezme do hrobu a aj v tom zlyhala. Harry vie.

Prosím, nie.

Líca jej sčerveneli a odvrátila zrak od Harryho, zahanbená. Nikto to nemal zistiť. Bola to slabosť, ktorú rada skryla, vždy si vravela že s tým skoncuje, než sa na to príde. Ako to dokázala skrývať počas piatich rokov závislosti, aby sa to teraz dostalo von?

„Nemusíš mi nič vysvetľovať, Hermiona,“ povedal jemne. „Nie som tu, aby som ťa súdil. Len si želám, aby si mi to povedala.“

No jasne. Povedať mu, že jej schopnosť zvládať stres už viac neexistovala? To, že si nemohla pomôcť a riešiť čokoľvek bez toho, aby sa neuchýlila k drogám? Chcela mu povedať, že bol vždy zaneprázdnený, vždy príliš zaneprázdnený, aby s ňou hovoril o hocičom inom okrem nútenej zdvorilosti, to že ho nechcela aj tak zaťažovať takými vecami. Zdalo sa to byť nedôležité. Teraz boli tu v nemocnici a ona takmer zomrela kvôli jej nebezpečnému zvyku. Jej jazyk pulzoval.

So škripotom sa nemocničné dvere otvorili a žena v bielom plášti s vážnou tvárou vošla dnu.

„Och, slečna Grangerová. To je dobré, že ste už hore!“ povedala liečiteľka. „Veľmi sme sa o vás báli.“

Hermiona otvorila ústa, aby prehovorila, ale liečiteľka na ňu pskla aby bola ticho.

„Drahá, váš jazyk sa lieči. Dajte mu ešte zopár hodín oddych. Môžem vám všetko vysvetliť neskôr. Máte veľké šťastie, že ste na žive, takmer ste to nezvládli! Vďaka bohu, že vás našiel pán-“

Ženu prerušil prísny pohľad od Harryho. Hermiona zmätene pozerala z jedného na druhého.

„Ten gentleman, ktorý náhodou šiel okolo rieky,“ dokončila liečiteľka s nervóznym úsmevom. „Teraz vypite tento liek drahá. O chvíľku budem naspäť.“

Žena takmer vybehla z miestnosti.

Hermiona sa zamračila, premietala si to v ešte spomalenej mysli, strach z toho, že jej tajomstvo bolo objavené stále na ňu doliehalo. Aj tak, to bolo divné. Niečo bolo v tom rozhovore divné. Vypila ten nechutný zelený elixír.

„Kto ma našiel Harry?“ spýtala sa, pomaly, prehĺtala s grimasou. „Kto ma zachránil?“

„Nejaký chlapík zo susedstva,“ odvetil a milo sa usmial a ona ten úsmev poznala z čias, keď sa jej pokúšal párkrát klamať. „Priniesol ťa a odišiel. Nepovedal, ako sa volá.“

Dokonca aj s otupenou mysľou, Hermiona bola inteligentnejšia ako obyčajná čarodejnica. Dokonca aj s drogovou závislosťou vedela, že si jej najlepší priateľ vymýšľa. Bol tu dôvod, prečo to za tie roky vedela odhaliť. Jednoducho ona bola lepšia klamárka.

Harry nie.

„Vážne? Len ma tu zložil a vypadol?“

„Uhm,“ prikývol a trochu sa ošil. „Škoda. Rád by som mu poďakoval.“

„Aj ja,“ povedala, všimla si jeho nervózneho správania. Kecy, pomyslela si. Možno Harry zabudol, s kým ma dočinenia, ale ona nebola ten typ, čo nechá zlú lož neodhalenú, či už sa zotavuje alebo nie. Príde na to. Problém bol, ak sa už vôbec obťažoval klamať, nevyklopí to len tak. Harry je takmer tak tvrdohlavý ako ona.

Zamrkala a skrivila tvár, ako ju zabolela hlava. Tie blbé lieky jej zahmlievali myseľ. Potrebovala trochu viac času, aby si to premyslela. Bolo jednoduchšie potlačiť pocit hanby, keď mala problém na vyriešenie. Toto bola záhada a ona ju pekne krásne vyrieši.

Dostala nápad.

„Harry? Mohol by si mi porozprávať o svojom živote? Hovor mi o Francúzsku. Je to už tak dlho, odkedy si mi písal.“

Oči mu zažiarili a začal hovoriť. Kúpil si starý farmársky dom. Dokonca má sliepky. Život tam bol pokojný, čo bolo presne to, čo potreboval. Hovoril a hovoril a hovoril, Hermiona sa kolísala tam a späť ako bojovala s ospalosťou, chvíľu počúvala jeho príbehy a niekedy premýšľala nad identitou jej záchrancu. Prečo Harry klamal? Pre koho klamal? Tá príhoda bola ako jedna veľká čierna diera v jej mysli. Nič užitočné z čoho by mohla čerpať.

Harryho hlas tlmel v bzukot v jej ušiach ako hovoril a pomaly Hermiona zavrela oči a bolesť jej jazyka ustupovala ako zaspávala.

***

PP: (1) Dilaudid – silný opiát, používaný na veľmi veľké bolesti, zneužívaný narkomanmi: http://cs.wikipedia.org/wiki/Hydromorfon