Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Veselé Vánoce pane Malfoyi

18. Dočasná strata kontroly

Veselé Vánoce pane Malfoyi
Vložené: Jimmi - 18.12. 2013 Téma: Veselé Vánoce pane Malfoyi
Jimmi nám napísal:

 


18. december 2013

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Šťastné a veselé, pán Malfoy

Merry Christmas Mr Malfoy

Autor:  Emerald-Kisses 

Preklad: Jimmi  

Beta: Doda357


Recept: martina11

Originál: http://www.fanfiction.net/s/4676920/18/Merry-Christmas-Mr-Malfoy

Rating: 16+ 

 

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánovi Medkovi, ktorý túto ságu preložil do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Emerald-Kisses, ktorá napísala tuto fanfiction. Tento preklad je vytváraný len pre duševné obohatenie, nie pre obohatenie finančné. Napriek tomu je kopírovanie a prípadné porušovanie autorských práv ilegálne.  

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. 


 

 

Kapitola 17

Dočasná strata kontroly

Miestnosť bola tichá. Všetko bolo neprirodzene mĺkve a nehybné, ako keby tento priestor opustila každučká živá bytosť, ako keby sa vyhýbala tomuto miestu, ako keby sa vyhýbala pridaniu čo i len kúska života do tejto miestnosti. Bola strašidelne nehybná. Nebol tam žiaden vietor, žiaden vzduch, nič, čo by naznačovalo akékoľvek známky života vo vnútri či mimo tejto miestnosti.

Nič tam nebolo...

Stál tam, na mieste, ktoré vyzeralo podivne známe a predsa nové. Vedel, že už tam predtým bol alebo že bol na mieste veľmi podobnom tomuto, ale jednoducho nedokázal presne určiť kedy a kde.

Gauče boli na svojich miestach, steny lemovali knihy a kozub žiaril. A predsa... zdalo sa, že plamene zastali uprostred pohybu, nič nepraskalo, nebol tam žiaden rytmický, hypnotizujúci pohyb plameňov. Rozhliadol sa, počul len hlasné búšenie svojho srdca v hrudi a striasol sa v tom nehybnom, chladnom vzduchu. Ten oheň neposkytoval žiadne teplo, chladnička nevydávala žiaden hluk...

Všetko bolo nehybné, zmrazené, ako keby sa zastavil čas. Hrdlo sa mu stiahlo, ústa vyschli, keď začal lapať po vzduchu. Niečo... niečo zlé sa tu stalo...

Prešiel očami po schodisku, hľadel do tieňov, v ktorých sa kúpalo a pocítil, ako ho začína pohlcovať hrôza. Morbídna fascinácia ho držala na mieste, keď uvažoval, či by mal urobiť krok dopredu alebo sa otočiť a utiecť.

Nevedel, čo urobiť... chcel sa pohnúť vpred, ale súčasne bolo treba všetku jeho silu na to, aby neutiekol preč. Čo... čo sa tu stalo?

Hore sa mihol akýsi tieň, posunul sa pozdĺž schodiska a jeho srdce mu v hrudi prudko poskočilo. Každé jeho nadýchnutie bolo roztraseným zhíknutím, bolestivo prenikajúcim jeho telom, keď potláčal každučký kúsok strachu, ktorý hrozil, že ho pohltí.

Nedobrovoľne urobil krok vzad, keď čiesi nohy začali zostupovať po schodisku.

Uvidel nohy, uvidel pyžamo, ktoré bolo príliš krátke a začalo ním prenikať pochopenie.

Rukávy boli tiež príliš krátke, dosahovali po predlaktie tej osoby, ktorá mala ruky tuho zaťaté v päste, buď aby si zabránila do niečo udrieť alebo aby v nich niečo mocne zvierala.

Srdce mu uháňalo, panika cválala jeho telom, kým mu krv hučala v ušiach. Niečo mu vravelo, šepkalo mu v tom tichu, že vie, kto prichádza a čo sa stalo.

Pehavá tvár mladého muža nevyvolala žiaden šok. Nedošlo k žiadnemu zmäteniu, k žiadnemu vyvedeniu z miery; pohľad na toho muža vyvolával len neotrasiteľnú hrôzu a príšerná zvedavosť ho držala na mieste.

'Ron... ' 

Napadlo ho tie slová vysloviť, ale zistil, že mu prestali fungovať hlasivky. Pokúsil sa otvoriť ústa, aby tie slová zachrapčal, ale zostali pevne zatvorené. Bol nemý ako táto miestnosť.

Ten muž zastal na medziposchodí, päste zaťaté a slabučký zvuk začal udierať do jeho uší.

Kvap, kvap, kvap.

Čo to bolo? Odvážil sa ten zvuk zasiahnuť do bezbožnej nemoty tejto miestnosti?

„Harry...“ Ronov hlas bol čudný... neznel ako on. Znel oddelene a povrchne, ako keby sa úplne oddelil od svojho tela.

„Harry,“ zopakoval hrozivo, prázdne oči sa zdvihli, aby sa na neho pozreli.

„Urobil som to. Zaslúžili si to, tak som to urobil.“

'Urobil si čo? Čo si spravil? Komu? ' 

Horor a hrôza vyslali triašku jeho telom; násilné, nekontrolovateľné kŕče, ktoré ním otriasli až na kosť.

„Opustila ma... nechala ma kvôli nemu... takže si to zaslúžili.“

Kvap, kvap, kvap.

Čo to bol za zvuk?

„Ja som... ja som ich zabil, Harry a nemôžem ťa nechať, aby si to niekomu povedal.“

Ronove ruky sa roztvorili a násilná vlna krvi sa vyrútila vpred, masívna prílivová vlna, ktorá všetko zmáčala a začala zapĺňať izbu.

Harry sa nemohol pohnúť... mal ju až po bradu... nemohol nič urobiť...

Mal ju v ústach, zapĺňala mu nos, tá hustá, medená chuť krvi zaplavovala jeho telo, keď sa vzpieral, aby sa nadýchol a prežil.

'Pomoc, ' snažil sa zastonať, vykríknuť, zaplakať...

Dusil sa ňou, prehĺtala ho, topil sa krvou... nemohol... musel...

„Harry! Harry!“

Harry vystrelil do sedu, hlasne lapal po dychu, kým jeho oči poskakovali po izbe, hľadali najslabšie pozostatky svojej nočnej mory.

Nočná mora... bola to len nočná mora.

Cítil, ako ho Ginny objala a vychutnával útechu jej objatia. Keby tu tak bývala pri každej ďalšej nočnej more...

„Si v poriadku, Harry?“

Pozrel sa na ňu, všimol si znepokojenie v jej očiach a nevyslovenú pochybnosť, že to nebola len ostrá pripomienka ich minulosti. „Netráp sa... on sa nevráti. Nikdy. Bola to len... len nočná mora.“

Nenávidel klamať jej, nenávidel byť neschopný povedať jej pravdu. Ale vedel, že by ju to znepokojilo; bola by zostala napätá a netrpezlivá, stala by sa rovnako paranoidná ako jej matka a nenechala by ho osamote.

„Bola poriadne zlá,“ odpovedala, keď mu šúchala potom zmáčaný chrbát pre zdôraznenie.

„Myslím, že mi asi George niečo primiešal včera večer do pitia. Počul som, že skúša tie nové afrodiziakálne tabletky a myslím, že ich chcel testovať na mne.“ Podaril sa mu úškrn. „Musím mu povedať, že spôsobujú presný opak.“

Sledoval, ako sa Ginnine oči snažia vypátrať akúkoľvek chybičku v jeho klamstve a poukázať na ňu. Avšak bolo dosť ľahké klamať tak, aby to vyzeralo ako pravda, pretože George zvažoval afrodiziakálne tabletky, hlavne preto, aby si vystrelil z ľudí na verejných pozíciách.

„Predstavte si, minister príde na schôdzu a bude mať poriadneho stoporenca. Nebolo by to úžasné?“

Harry dúfal, že čas, kým Ginny vystopuje Georga a vynadá mu za to, že Harrymu tú pilulku podstrčil, bude dostatočne dlhý, aby sa vykradol z Brlohu, našiel Hermionu a spýtal sa jej, či to, čo robí, stojí skutočne za to, aby kvôli tomu zomrela.


 

Nedokázala sa prinútiť pohnúť. Jedným dôvodom bola výhovorka, že sa cíti príliš nachmelená, aby zvládla vstať bez toho, aby spadla a druhým bolo čisté sebectvo, pretože sa cítila príliš pohodlne, aby sa pohla.

Stále nemohla uveriť tomu, že takto zaspali, v náručí toho druhého, zatiaľ čo na jej tvári usychali slzy a jeho smiech sa rozplynul do hlbokého, uvoľneného dýchania. Časť z nej stále nemohla uveriť, aké bezpečné a teplé bolo jeho objatie, ako veľkú radosť mala z toho, že ju na hrdle šteklil jeho dych, z toho, ako sa jeho ruka ochranne pritláčala na jej bok.

Dajako, v nejakej chvíli počas noci, sa jeden z nich – pravdepodobne ona – zobudil a zatvoril laptop. Ale to bol najväčší pohyb, ktorý niektorý z nich počas noci urobil. Zobudila sa s tvárou pritlačenou na jeho hruď, nadychujúc sa jeho vône, keď ju k sebe tisol.

Krátko zauvažovala, čo by si niekto myslel, keby teraz vošiel.

Hermiona Grangerová a Draco Malfoy: spia a sú zamilovaní?

Bol by to pravdepodobne titulok zajtrajších novín, za ktorým by nasledovala veľká fotografia ich dvoch ako spia.

Chvíľu jej trvalo, celkovo päť minút, než sa odvážila otvoriť oči a pozrieť sa na muža, ktorý ju objímal. Cez mihalnice videla jeho uvoľnenú tvár, pery čiastočne sa oddeliace s každým výdychom, oči zatvorené, tmavé mihalnice dlhé presne dosť na to, aby sa dotkli jeho líc.

Bezmyšlienkovito, bez pohnútok voči nemu, sa načiahla a jemne obkreslila líniu jeho pier.

Bol taký nádherný. Samozrejme, tieto slová by mu nikdy nemohla povedať, pretože by sa to dotklo jeho ega a spravilo zárez do jeho pýchy; musela by mu povedať, že je sexy alebo senzačný. Možno by driečny prešiel...

Slabučko si vzdychla, usmiala sa na neho a podvedome sa k nemu pritúlila ešte bližšie. Mohla by tu ležať celý deň, bez akýchkoľvek starostí či úzkostí. Dokázala by v jeho náručí stráviť celučičký deň...

Zatvorila oči a mlhavo premýšľala, či to bolo kvôli tomu, že si boli predurčení alebo či len z neho mala taký dobrý pocit; bol to prvý muž, ktorý ju kedy objímal a držal ju v náručí, kým spala. Dokonca ani Harry sa neodvážil utešiť ju takýmto spôsobom, keď ich v sedemnástich opustil Ron.

Nikto ju nikdy takto predtým neobjímal a ona sa kvôli tomu cítila – pre nedostatok iného slova – výnimočná. Mala pocit, že je milovaná a vedela, že nemusí nič vracať na oplátku.

Keď si zavŕtala hlavu k jeho boku, povzdychla si od spokojnosti.

Zvuk odkašľania spôsobil, že zdvihla hlavu a oči, aby ju uvítali spola otvorené, omámené strieborné oči.

„Bré ráno,“ potichu povedala a usmiala sa do jeho hrude.

Za normálnych okolností by bola vydesená, že ľutuje, že sa jej niekedy vôbec dotkol, dokonca aj keď nerobili nič, čo by len vzdialene pripomínalo niečo sexuálne. Bola by vystavala svoju stenu a bola by pripravená brániť zubami-nechtami svoju cudnosť a hrdosť. Ale výraz v jeho očiach, ten láskavý prúd striebra, ktoré sa ligotalo v slabom rannom svetle, sa s ľahkosťou pretlačil cez jej steny a pohladil jej srdce až na hranicu, kedy hrejivá spokojnosť zaplnila jej telo.

Nič neľutoval...

Načiahol sa a prešiel rukou cez jej neposlušné kučery, slabučko sa zaksichtil, keď sa mu prsty zachytili vo zvlášť svojhlavom zauzlení. Usmial sa, keď sa strhla, vytiahol ruku von, ale stále ju pevne, hoci nežne, pritláčal na jej hlavu.

„Dobré ráno,“ potichu odpovedal. „Vyspala si sa dobre?“

Ach bohovia, bol taký pozorný, vzdychla si v duchu. Hoci sa už do neho poriadne hlboko zamilovala, mala pocit, že sa zamilováva znova a znova, rúti sa strmhlav, aby pristála v rastúcej hromade pobláznenia a lásky.

Bohovia, znela ako taká naivka... ale stálo to za to. Chcela sa takto dobre cítiť po zvyšok života.

„Vyspala, ďakujem ti. A ty?“ spýtala sa, kým si priala, aby sa mohla navždy cítiť takto príjemne a bezpečne.

„Dosť dobre,“ odpovedal s pokrčením pliec, trochu potiahol nosom. Zrazu sa zaksichtil a zovrel si prstami koreň nosa. „Bolí ma hlava.“

Keď zdvihla ruku, podarilo sa jej postrapatiť mu vlasy bez toho, aby zmenila ich pozíciu. „Máš upchatý nos; vyvoláva to tlak na tvoje nosné dutiny a spôsobuje bolesť hlavy. Nemaj obavy; madam Pomfreyová by mala mať elixír, ktorý to ukončí, kým skončí dnešný deň. Okolo piatej ti ho pôjdem zobrať.“

„Nebudeš ma nútiť, aby som si šiel poň sám?“ spýtal sa, jeho hlas jasne naznačoval úžas.

Usmiala sa na neho, odolala náhlemu nutkaniu uštipnúť ho do boku. Asi by sa len sťažoval a preháňal bolesť, ktorú by mu to uštipnutie spôsobilo. „Koniec-koncov, je viac pre mňa ako pre teba. Keď si ho vezmeš, prestaneš so všetkým tým fňukaním, ktoré som včera musela znášať.“

Premohol nutkanie vyplaziť na ňu jazyk a namiesto toho sa rozhodol trucovať. „Malfoyovci nefňukajú.“

Avšak keď zopakovala jeho vetu doslova, každá slabika lemovaná podráždením a sarkazmom, blondiakove trucovanie sa zmenilo na nahnevanú grimasu, ktorá sa len prehĺbila, keď dodala: „To si včera povedal minimálne stokrát, hneď potom, ako si fňukal o tom, že ´Malfoyovci nemávajú nádchu´. Úprimne, už to začína byť trochu únavne a opakované.“

Popotiahol ju za vlasy. „A tvoj vševedkovský postoj nezačína byť otravný?“

Zrazu sa posunula, aby sa posadila. Avšak, keď sa pohla so zámerom posadiť sa a získať v tejto hádke navrch, pokĺzla sa a jej lakeť narazil ma zvlášť citlivé miesto Dracovho tela.

Draco nahlas zasyčal dosť hrubú nadávku a okamžite sa zhrbil, jednou rukou sa načiahol nadol, aby ju pritlačil na miesto, na ktoré práve Hermiona dosť brutálne narazila.

„Draco,“ zhíkla, načiahla sa, aby ho schmatla, „si v poriadku? Čo sa stalo?“

Odrazil jej ruky, odtlačil ju; nechcel s ňou mať absolútne žiaden kontakt, kým potláčal vlny bolesti, ktorá vyžarovala z jeho rozkroku. „Nedo... týkaj sa...“ zasyčal cez zaťaté zuby.

„Ach, čo som spravila? Si... Prepáč... Ja...“ koktala. Náhle sa zarazila, keď jej došlo, čo práve spravila. Tvár sa jej zaliala karmínovou červenou a ruky sa jej pohybovali a mávali z ich vlastnej vôle. „Ach môj... Vôbec som si neuvedomila... Ach... ach bože... Skutočne som sa... dotkla toho?

„Rozdrvila si to!“ zavrčal, uľavilo sa mu, keď bolesť začala konečne ustupovať. Nepomáhalo, že bola tak blízko neho, taká rozkošná s tými neposlušnými vlasmi a začervenanou tvárou, s plnými perami, ktoré sa oddelili a pohybovali, keď niekoľkokrát vytvorili ´Och´.

Chcel ju tak hrozne pobozkať, ale táto samotná myšlienka spôsobila, že sa mu guľky napli, čo malo za následok ďalšiu bolesť.

„Sakriš,“ zalapal po dychu, o trochu silnejšie si to miesto pritlačil a snažil sa z maximálnych síl uľaviť bolesti tak rýchlo, ako to len bolo možné.

„Nepotrebuješ niečo? Ľad? Tabletky od bolesti? Teplú podušku?“ spýtala sa, úprimné znepokojenie zaplnilo jej hlas, keď jej oči zjemneli ľútosťou nad tým, čo urobila.

„Nie... nie... som v poriadku,“ zvládol povedať bez toho, aby znel nahnevane alebo v agónii. „Len mi daj minútku či dve a budem v poriadku.“

„Ty si... na to tlačíš?“ spýtala sa, oči jej skočili len trochu nadol, aby sa pozreli na jeho zaťatú ruku.

„Áno,“ odpovedal. „Trochu to pomáha.“

„Chceš, aby som ti to pritlačila ja?“ vyhŕkla bez toho, aby nad tým rozmýšľala.

´Ach, bohovia, to by bolo skvelé... jej ruky, ktoré by zovreli môjho vtáka... hladili moje guľky... Sakra! Prečo zakaždým, keď ma niekto trafí do gulí, je nablízku niekto, kto ma vzruší?´

„Nie!“ vykríkol. „Nie... nieže nechcem, aby si... veď vieš... aby si sa ma dotkla tam dole...“ dodal, keď postrehol sklamanie v jej tvári. „Ale ja len.. to je... nerozmýšľaš jasne a ja by som... Je to skrátka zlý nápad, dobre? Veľmi zlý nápad, ak máš v pláne udržať si svoje panenstvo chvíľu dlhšie nedotknuté.“

„Ja... ja som ne... Och... OCH!“ zhíkla, tvár jej horela, keď si práve uvedomila, čo povedala. Nemohla uveriť, že navrhla niečo také! Na čo to prepánakráľa myslela? Ešte v tom čase napoly spala? Príliš ju rozhodila predstava, že sa jedna časť jej tela dotkla jeho rozkroku, že vôbec nerozmýšľala nad svojimi slovami než ich vyslovila?

Aspoň že... aspoň že bol stále gentleman. Nevyužil výhodu jej nečakanej naivity, nezneužil to ako zámienku na obchytkávanie, bol úprimný a na rovinu odmietol prijať jej ponuku.

Srdce jej trochu poskočilo; určite sa každou minútou, čo uplynula, do neho zamilovávala viac a viac. To, ako koktal svoje slová, to, ako sa mu líca sfarbili rozpakmi a vzrušením, to, ako sledovala, ako sa mu rozšírila hruď, keď sa mu zrazu zasekol dych... rozohrialo to jej telo a jej srdce sa začalo vznášať.

Hermiona Grangerová bola zamilovaná do Draca Malfoya a všetko, čo blondiak spravil, len spôsobovalo, že sa do neho zamilovávala ešte viac.

Definitívne bola v riadnej kaši.

„Môžem... môžem nejako pomôcť?“ musela sa spýtať, jednoducho sa príšerne hanbila za to, že mu spôsobila takú bolesť.

„Bolo by milé, keby si na chvíľu odišla preč.“

Tvár sa jej začervenala zúrivosťou nad jeho slovami, ústa sa otvorili šokom a podráždenosťou, kým sa jej ruky zovreli do pästí. Ako sa opovažuje? Ona mu tu ponúkala akúkoľvek pomoc, ktorú mohla, pritom sa poriadne strápnila a jediné, čo jej dokáže povedať on, je, aby šla preč? Nuž....

„Ach... Nikdy!“ vyštekla. „Ty prekliaty blb! Ja ti tu ponúkam pomoc, pritom zo seba urobím poriadneho blázna a jediné, čo mi povieš ty, je, aby som šla preč!? A povieš to tým prekliatym odmietavým hlasom, chováš sa ku mne, ako k nejakému... nejakému... domovému škriatkovi! Ty kretén! Fajn, tak vieš čo? Nabudúce, keď budeš mať bolesti, nečakaj, že Hermiona Grangerová pribehne, aby ti pomohla.“ Postavila sa, oči jej žiarili hnevom, ústa stočené do zamračenia zúrivosti. „Môžeš odísť...“

„Hermiona,“ namietal rýchlo Draco, „nie je to tak, ako to vyznelo. Vôbec som nechcel, aby to tak vyznelo; vlastne by som radšej povedal úplný opak.“

Založila si ruky a zazrela na neho. „Ach, vážne? Prosím, vysvetľuj, kým ti jednu strelím.“

„Hermiona!“ vykríkol, skutočnosť, že bolesť v rozkroku už úplne pominula, mu ušla. „Radšej by som ťa mal tu vedľa mňa, keby som mohol, ale nemôžem ťa mať pri sebe, keď... keď som dostal zásah medzi nohy.“

„A to prečo? Keď som v tvojej blízkosti, bolí to kvôli tomu ešte viac?“

„Áno!“

Jej telo sa začalo triasť rozpakmi a hnevom, päsťami švihla k bokom, keď sa snažila potlačiť každučkú vlnu zúrivosti, ktorá hrozila, že sa jej zmocní. Ten... ten krutý bastard. Tak veľa mu dala, tak veľa mu ukázala, a jediné, čím jej odplatí jej láskavosť a lásku sú kruté slová. Ako sa opovažuje?

„Ako sa opovažuješ?!“ vykríkla, zdvihla ruku so zámerom jednu mu plesnúť. „Ty... ty blbec! Čo som ti prepánabeka urobila? Jediné, čo som spravila, bola ponuka, že ti pomôžem a ty máš tú drzosť povedať mi, že ti spôsobujem len ďalšiu bolesť! Ty kubčí...“

„To je kvôli tomu, že ma vzrušuješ!“ vykríkol, neschopný už dlhšie zniesť jej slová. Vyskočil na nohy, všetky myšlienky na bolesť hlavy a nedávno zranenú mužskú hrdosť boli preč. Plne sa sústredil na rozzúrenú čarodejnicu, ktorá stála pred ním. „To je kvôli tomu, že zakaždým, keď som v tvojej blízkosti, zakaždým, keď sa dostaneš ku mne dosť blízko, aby som ťa videl, vzruším sa. Postaví sa mi z teba, Hermiona; vzrušuješ ma po takú úroveň, že nedokážem jasne uvažovať. Tvoja vôňa, tvoj dotyk, tvoj hlas, všetko na tebe ma vzrušuje. A... a to sa len zhoršuje, keď mi vrazia do vajec! Chcem povedať, nuž,... nuž, keď sa vzruším, sú... nuž, všetko sa napne a spôsobí mi to ďalšiu bolesť, ako keby ma tam dole práve udreli. Ale to je... to už s tým viac nesúvisí.“ Načiahol sa, zovrel ju za zápästia, pritiahol si ju tak, že hlavu mala pritlačenú pod jeho bradou. „Hermiona Grangerová, vzrušuješ ma tak ako žiadna iná žena. Spôsobuješ, že sa prestávam ovládať.“

Až na kosť ňou otriasla vlna šoku, ktorá prešla jej telom. Jeho slová neobsahovali žiadnu narážku, ani jediné naznačenie, že by jej klamal a reč jeho tela jasne súhlasila s každou vyslovenou slabikou. A predsa nemohla uveriť tomu, že Draco Malfoy práve priznal, že ho vzrušuje. Ona, Hermiona Grangerová, bola tou jedinou ženou, ktorá kedy spôsobila, že sa Draco Malfoy kvôli žiadostivosti a túžbe takmer prestal ovládať.

Pomyslenie na to, ako mu tvrdne, ako sa celé jeho telo napína vzrušením zakaždým, keď je v jeho blízkosti, viac než stačilo na to, aby sa jej vnútro stiahlo a zacítila vlhké teplo medzi nohami. Jej telo začalo horieť horúčavou takou horúcou, až sa bála, že už dlhšie nedokáže zostať oblečená.

Zo svojej strany neočakávala takú fyzickú reakciu, nehovoriac o jeho šokujúcom odhalení a určite nebola pripravená na to, ako sa jej rozpália zmysly vzrušením z jeho priznania. Chcela sa ho dotknúť, dotýkať sa ho telom na telo, dovoliť mu dotýkať sa jej, až kým by nekričala a nespaľovalo by ju vzrušenie.

Mala by byť šokovaná, možno dokonca rozzúrená a zhnusená; toto by ju nemalo vzrušiť. A predsa bola... bola veľmi vzrušená.

Zrazu sa od nej stočil, zúrivo si šúchal rukami tvár, ako keby sám seba preklínal, že niečo také priznal. Po tomto s ním určite nebude chcieť mať nič spoločné.

´Draco, ty prekliaty idiot, musel si to skrátka vybafnúť a všetko zničiť, všakže?´ nadával si, mentálne sa mlátil do bezvedomia.

„Hermiona,“ začal, takmer ho tie slová dusili. Pripadal si ako idiot; čo ho prepánakráľa prinútilo myslieť si, že sa jej bude páčiť, keď sa dopočuje, že je z nej pekelne nadržaný? „Ja... ja som...“

„Draco,“ potichu povedala, jej hlas znel podivne blízko. Bolo to takmer, ako keby mu tie slová šepkala do ucha.

„Pozri, Hermiona,“ začal rýchlo, neschopný dlhšie zniesť to napätie. Musel sa ospravedlniť za to, že bol obmedzeným blbom a potom pôjde za madam Pomfreyovou, aby mu dala ten prekliaty elixír. Bude sa pred ňou niekoľko dní ukrývať, skryje sa v knižnici, zo svojej izby vyjde len vtedy, keď ona nebude nablízku... nedokáže čeliť ani jej, ani zhnuseniu, ktoré sa bude zračiť v jej tvári.

„Hermiona, je mi to tak ľúto... vážne som nezamýšľal nič z toho, čo zaznelo.“ Riskol pohľad jej smerom a všimol si v jej očiach bojový výraz. „Chcem povedať, nuž... slová som myslel vážne, ale nezamýšľal som ich povedať tebe... chcem povedať, že... ach, krucinál. Hermiona, tak ma mrzí, že som bol taký blbec,“ uzavrel, dodal ston frustrácie, keď videl v jej očiach zmätenie.

´Ach bohovia, občas som taký idiot. Úprimne, ja mám predsa vedieť, ako jednať so ženami, ako nerobiť zo seba blázna, kedykoľvek som v ich blízkosti. Ale Hermiona... ona je iná... pri nej sa cítim inak... ale to nie je výhovorka k tomu, aby som sa choval ako blbec´, stonal v duchu.

Šokovalo ho, keď zacítil, ako sa jej menšie ruky zovreli okolo jeho zápästí a jeho šok sa ešte zväčšil, keď mu stiahla ruky z tváre... znova sa tam vrátili po tom, čo sa na ňu pozrel. Nežne mu priložila ruku na jedno líce, druhú mu ovinula okolo krku, zaplietla si prsty do jeho hodvábnych vlasov.

„Draco... musím priznať,“ zamrmlala, stiahla jeho hlavu nadol, až kým sa ich pery takmer nedotýkali, „a toto som nikdy predtým nikomu nepriznala... myslím, že ma... tiež vzrušuješ.“

Ledva mal čas zaregistrovať šok, keď sa jej pery pritlačili na jeho. Potom jeho zmysly zošaleli. Chutila božsky, pery mala tak neuveriteľne jemné, pohybovali sa a kĺzali sa po jeho, posúvali sa voči jeho ústam s rastúcou vášňou. Zastonal do jej pier, mocne ju objal okolo tela, pritisol ju k sebe, keď otvoril svoje ústa so zámerom pohltiť ju.

Keď jeho jazyk prenikol za jej pery, keď tancoval s jej v nadčasovom páriacom rituáli, jeho ruky skĺzli opačnými smermi. Jedna sa sama od seba zaplietla do jej vlasov, kým druhá sa odvážila spočinúť na jej zadku a pritlačila jej boky tvrdo k jeho.

Keď z jej pier unikol slabý ston, roztrhla sa reťaz, ktorá držala jeho ovládanie na uzde. Zavrčal voči jej perám, bozkával ju ako vyhladovaný muž, tvrdo ňou trhol voči sebe v potrebe cítiť každučkú časť jej tela pritlačeného na jeho. Potiahol ju za vlasy, pritiahol ju k sebe, keď sa natočil a ukročil dozadu, aby sa znova posadil na gauč.

Bez toho, aby prerušila bozk, sa vydriapala na neho, posadila sa na neho obkročmo v pozícii, v ktorej nikdy predtým v celom svojom živote nebola. Za normálnych okolností, v normálnom vzťahu by bola nekonečne znepokojená ohľadne toho, aký koniec by mohol mať takýto scenár. Avšak v tomto okamihu času, jediné, na čo dokázala myslieť, bolo to, že sa jej pokožka dotýka jeho.

Boli to jej ruky, ktoré sa prvé odvážili dotknúť sa odhaleného tela, boli to jej ruky, ktoré vkĺzli pod jeho tričko, aby dráždili jeho brušné svaly, aby nachádzali každý záhyb, každú krivku, ktorá bola rovnako vzrušujúca ako tá predtým a ako tá nasledujúca. Škriabala nechtami jeho torzo smerom nahor, až kým jej ruky nenadvihli jeho košeľu a kým sa jej prsty nezaborili do obnažených pliec.

So zavrčaním odtrhol pery od tých jej, mykol ju za vlasy, až kým sa jeho perám nevystavila tá hladká, krémová línia jej hrdla. Zmocnil sa jej krku, hrýzol a lízal, sal a trýznivo dráždil jej telo, až kým nevykríkla od rozkoše. Prisal sa na chutnučké miestečko tesne za žilou na hrdle, obkresľoval jazykom krúžky, zatiaľ čo sal jej pokožku.

Jej boky sa divo prehli voči jeho, prechádzali ňou nárazové vlny túžby, cez bavlnenú látku svojich pyžamových nohavíc cítila rastúci tlak vzrušenia.

„Ach... Draco,“ zastonala, pohla jednou rukou, aby ju ukryla v jeho vlasoch, aby jeho ústa pritlačila silnejšie na svoje hrdlo.

„Znova pohni bokmi,“ zavrčal, prelízal si cestičku nahor, aby dráždil jej ušný lalôčik. Jej boky sa zavlnili po druhý raz, jeho stojaci penis sa obtrel o jej stred a on zaklial, keď zacítil vlhkosť cez látky vlastných nohavíc a boxeriek. „Áno... áno... takto,“ zastonal, sajúc jej lalôčik.

Nahlas zalapala po dychu, zaskučala jeho meno, keď sa zbytočne pokúsila strhnúť jeho košeľu. Musela cítiť jeho rozpálené telo, potrebovala cítiť každučký kúsok z neho, ako sa tlačí na ňu, nahé telo na nahom tele, koža na koži, až kým jej telo nevybuchne od spaľujúceho vzrušenia.

„Košeľu,“ dychčala, ťahajúc za ňu, aby to zdôraznila. „Daj si ju dole... Ihneď.“

„Ty nestrácaš čas, že?“ zašepkal, prilepil sa na sladké miesto za jej uchom, vďaka čomu si vyslúžil výkrik rozkoše.

„Prosím,“ zastonala, pritlačila svoje telo na jeho, prsia pritlačila na jeho hruď.

„Fajn,“ zavrčal, len na sekundy prerušil bozk a strhol si košeľu, než znova drvil perami tie jej.

Víťazoslávne zastonala voči jeho ústam, prešla nechtami po celej jeho pokožke, dotýkala sa každučkého miesta, ktorého už teraz mohla, keď bola prekážka preč. Musela cítiť každý jeho kúsoček, potrebovala cítiť, ako sa jeho telo tlačí na jej, keď vykríkla vo vášni jeho meno.

Skôr než to vedela alebo si uvedomila, čo robí, jej tričko si našlo cestičku, ako skončiť na zemi a jej pery sa samé prilepili na jeho hrdlo. Zavrčal nezrozumiteľné zahrešenie a objal ju okolo pása, čím ju pritlačil na svoje vzrušenie, kým ona nachádzala každučké sexy miestečko na jeho krku.

Prehryzkala sa po jeho čeľusti, zistila, že slabé strnisko bolo tou najvzrušujúcejšou vecou na svete. Skĺzla jazykom po prednej časti jeho krku, dráždila Adamove jablko, až kým nezastonal túžbou a ruky sa mu na jej bokoch neroztriasli. Hrýzla a dráždila jeho krk rovnako ako to on robil jej, neschopná nabažiť sa chute jeho pokožky.

Slaná a sladká, mlhavo si uvedomovala, že jej myseľ ho prirovnáva k slanému praclíku obalenom v čokoláde, skôr než sa vrhla na miesto medzi jeho krkom a kľúčnou kosťou.

Vykríkol šokom a vzrušením; nijaká žena ho ešte nikdy nehrýzla na takom mieste a bol to ten najskvelejší zážitok, aký kedy vo svojom živote zažil. Jej pery sali jeho telo, drsne ho mliaždili, keď ťahala prsty a nechty po jeho hrudi; bolo to to najpríjemnejšie, čo kedy zažil.

Cítil, ako sa jej prsia v podprsenke napínajú, zvládli byť súčasne plné a živé, tá krémová pokožka sa s každým pohybom tesne dotýkala jeho pokožky. Zastonal, keď zacítil, ako sa cez bavlnenú látku na neho tlačia jej bradavky, ako sa trú o jeho hruď, keď sa jej boky vlnili voči jeho.

„Sakra... Hermiona,“ stonal, skĺzol rukou po jej chrbtici, vychutnával si pocit, ako sa jej telo zatriaslo, keď sa pokrylo zimomriavkami. Stonala jeho meno voči jeho hrdlu, triasla sa v jeho náručí, keď prstami prechádzal po jej chrbte.

Dočiahol na zapínanie podprsenky a rýchlym pohybom ju rozopol. Mala pomerne jednoduché zapínanie a predtým ho trápievali tie najhoršie formy blokovania a praciek.

Prekvapene zhíkla, oči sa jej roztvorili šokom, keď jej stiahol ramienka z pliec a zanechal na jej prsiach len košíky. Namiesto toho, aby ich dal preč, obkreslil prstami odhalenú pokožky, prešiel rukami po bavlnených košíkoch, masíroval ju cez podprsenku. Pevne pritlačil dlaň na stred každého prsníka, drsne ho pošúchal a spôsobil, že sa jej bradavky napli a z úst jej unikol ston.

„Ach môj bože,“ zakňučala, keď sa náraz elektriny prehnal jej telom, aby sa zhromaždil v jej strede. Nikdy predtým sa necítila taká sexy, taká potrebovaná, taká vzrušená. Celé telo jej horelo, vyžarovalo teplo zvnútra von a keď cítila jeho ruky na svojich prsiach, len to tie plamene rozpaľovalo. Zvíjala sa pod jeho dotykom, nedokázala sa ho nabažiť, potrebovala ho s každou uplynulou sekundou viac.

Ona bola tá, kto odhodil podprsenku, boli to jej ruky, ktoré viedli jeho ruky k jej prsiam, pritisli mu prsty na jej citlivé výbežky, keď sa kývala voči jeho bokom.

Miesto odpovede zastonal jej meno, silnejšie zovrel jej telo, trel a miesil jej vypukliny, až kým nevykríkla. Poťahoval ju za bradavky, stláčal ich a hral sa s nimi, až to už dlhšie nemohla vydržať.

Prehla boky voči nemu, snažila sa nájsť nejaký zmysel v úľave z tej vlhkej, všetko pohlcujúcej potreby, ktorá ňou uháňala. Cítila cez pyžamové nohavice jeho penis, cítila, ako sa jej vlhká štrbinka po ňom kĺže sem a tam, keď hľadala uvoľnenie. Potrebovala nájsť ten správny uhol... potrebovala...

Takmer vykríkla, keď sa jeho ústa zovreli okolo trúfalých bradaviek, jazyk a zuby sa pohybovali spôsobom, z ktorého sa celé jej telo vehementne zvieralo. Bokmi prirazila na jeho, neuveriteľný pocit vzrušenia zatriasol jej telom, keď sa jeho penis stretol so zvlášť citlivým bodom na jej tele.

„Draco... ach, Draco,“ vykríkla, zaplietala si prsty v jeho vlasoch, pritláčala jeho ústa na svoje prsníky v potrebe cítiť teplú vlhkosť jeho úst na svojich bradavkách, ten drsný pocit z jeho zubov, keď ich zovreli. „Ne... neprestávaj...“

Sal jej prsia ako vyhladovaný muž; dráždil a sal ich, až kým nevykríkla jeho meno, bokmi hrubo pohyboval voči jej.

„To je ono,“ barbarsky zavrčal, „pritláčaj tie prekliate boky, pohybuj sa kundičkou na mojom vtákovi.“

Tie slová, ktoré by ju normálne zhnusili a odradili, zvýšili jej vzrušenie po úroveň, kedy sa jej pohyby stali nevypočítateľnými a divokými. Prirazila bokmi na jeho, zúrivo sa o neho trela, cítila, ako sa jej telo zahrieva, ako jej srdce divoko búši, keď sa jej lono začalo tesne zvierať.

„Och...och... och,“ vykríkla v šoku, keď sa jej telom prevalilo vlnenie, keď sa jej vnútro rytmicky zvieralo a uvoľňovalo, medzi jej stehnami vytryskla tekutina, keď sa jej telo triaslo rozkošou. Potom ju zaplavilo uvoľnenie a pohltilo ju, oslepilo ju, až kým jediné, čo cítila a poznala, bolo uspokojenie.

Zrazu sa našla dychčať v jeho náručí, lapať hlasno po vzduchu, keď ju pritisol k svojmu od potu vlhkému trupu. Mohla ho počuť, len tak-tak rozoznala zvuk vychádzajúci z jeho úst. Slabúčko sa smial, keď pritláčal nežné bozky na jej líca a obočie, keď prstami prechádzal hore a dole po jej chrbtici tým najerotickejším spôsobom, aký si len vedela predstaviť.

„Na čom... na čom sa smeješ?“ zadýchane sa spýtala, neschopná prinútiť oči otvoriť sa; takmer sa bála toho, čo by mohla uvidieť. Vzrušenie už ustupovalo čistému šoku, namierenému hlavne voči nej samotnej a jej činom.

„Musím povedať... že som ešte nikdy neurobil žiadnu ženu tým, že som sa len hral s jej prsiami,“ odpovedal, tá veta skončila v ďalšom chichote, keď sa začervenala v jeho náručí. Vedel, že keby mala otvorené oči, videl by v nich ľútosť a vinu, sklamanie zo seba samej a hanba by žiarili v tých jantárových zreničkách. „Vôbec to nie je zlé, Hermiona. Musím priznať, že je to pomerne vzrušujúce.“

Tentoraz otvorila oči, aby sa pozrela do jeho. Planúci jantár sa stretol s tlejúcim striebrom v neskrotnom pohľade, ktorý zlomila len ľútosť a rozpaky.

„Mrzí... mrzí ma to... myslím, že toto bola asi chyba,“ povedala potichu, neschopná skloniť zrak na ich telá, vzájomne dôverne prepletené.

Spýtavo nadvihol obočie, načiahol sa, aby odsunul zatúlanú kučeru z jej líca. „Prečo?“

„Nuž... ja som... po prvé, mohol by si získať nesprávny dojem,“ koktala. „Ja nie som takáto... ja sa skrátka... nehodím chlapovi do náručia a... nuž... uchvátilo ma to... nedokázala som s tým bojovať... ach, cítim sa tak trápne,“ vykríkla, ukryla si tvár v rukách. „Musíš si myslieť, že som nejaká pobehlica, ktorá iba hľadá možnosť, ako mať sex.“

Draco sa na ňu zamračil, načiahol sa dopredu, aby jej nežne stiahol ruky z tváre. Všimol si, že pohla rukami tak, aby čo najviac zakryla svoje prsia, kým on ju stále držal za zápästia.

„Hermiona, ty nie si pobehlica,“ vybuchol Draco, oči mu zažiarili hnevom. „Už nikdy sa neopovažuj o sebe tak hovoriť, inak sa obávam, že sa prestanem ovládať.“

„Ale... ale ja som!“ vykríkla, oči sa jej leskli hroziacimi slzami, súčasne od viny a hanby zo svojich činov, rovnako ako radosťou vyvolanou Dracovou odpoveďou. „Nikdy predtým som nič takéto neurobila a... nuž... sotva ťa poznám a teraz ležím tu, tričko vyzlečené a robím všetko toto... toto! Pripadám si taká špinavá,“ zastonala, znova si rukami zakryla tvár.

Namiesto toho, aby sa načiahol a odkryl jej tvár, hladil ju Draco nežne rukami po vlasoch, skúšal akýkoľvek čin, ktorý by mohol brunetku upokojiť. Nebol si celkom istý, čo presne vyvolalo tieto náhle pocity k Hermione, ale chápal, že mala zmysel pre počestnosť, aký v týchto časoch žiadna iná nemala. Chápal, že to, čo urobili, dokonca aj keď to malo ďaleko od skutočného sexuálneho zážitku, bolo niečo nové a zakázané, niečo, z čoho sa cítila špinavá a nečestná. V jej mysli už viacej nebola slušná, ale bola na rovnakej úrovni ako jej rovesníčky, ktoré mávali sex pre potešenie a nič iné.

„Chápem, že tento zážitok bol možno... pre teba šokom. Ale musíš vedieť, že to, čo si urobila, je niečo skutočne pozoruhodné,“ zamrmlal, keď sa hral s jej kučerami. Cítil, ako sa jej telo v reakcii naplo, vedel, čo za slová čakajú, aby boli prehovorené z jej pier a pokračoval skôr, ako mala šancu vôbec zvážiť vyslovenie svojej vety nahlas. „Po prvý raz vo svojom živote si úplne všetko vypustila a dovolila, aby sa ťa zmocnili inštinkty. Ty vždy rozmýšľaš logicky, vždy sa snažíš nájsť inteligentné riešenie na všetko, ale občas odpoveď nie je logická. Vždy to nie je logické a žiadne množstvo čítania či výskumu ti to nedokáže povedať. Občas musíš nasledovať svoje inštinkty a dovoliť, aby zvíťazila ľudská prirodzenosť. To je... to je to, čo si urobila.“ Stiahol jej ruky, aby pritlačil nežné bozky na jej očné viečka. „Nie si pobehlica, Hermiona; si úžasná čarodejnica, ktorá občas až príliš premýšľa.“

Pomaly znova otvorila oči, lesknúce sa od nepreliatych sĺz, pery sa jej slabučko triasli pod špičkami jeho prstov. Chápala, čo vravel, chápala, čo tým myslel, keď hovoril o ľudskej prirodzenosti a inštinkte a predsa, stále si nemohla pomôcť, aby si nepripadala hrozitánsky odhalená a zhnusená.

Uvedomila si, že na jeho slová prikyvuje, keď šmátrala po tričku, keď si ho rýchlo pretiahla cez hlavu, kým jej myseľ bola rozpoltená vo dvoje, jedna časť jej vravela, že má pravdu, druhá jej pripomínala, aká promiskuitná práve bola. Pripadala si taká špinavá.

„Myslím... myslím, že máš pravdu,“ potichu priznala, sklonila zrak, aby sa pozrela na jeho pupok. Práve teraz si netrúfla zadívať sa do jeho strieborného pohľadu; bol by to jej koniec. „Myslím, že dávaš zmysel, ale ja... ja rada rozmýšľam. Nasledovať svoje inštinkty nie je vždy logické, správne riešenie na všetko. Nemám rada, keď niečomu dovolím, aby ma ovládlo a prinútilo k niečomu, čo by som normálne neurobila.“

Jeho pohľad stvrdol, oceľ zažiarila v svetle, keď sa jeho telo napälo.

„Vážne si mala pocit, že si prinútená? Bolo celé telo napäté a neochotné alebo si si to v skutočnosti ochotne užívala? Vážne si sa musela nútiť, aby si sa ma dotkla?“ Počula v jeho hlase zlosť, bolesť, ktorá sa tesne preplietala cez jeho hrubý tón.

Bolo na Dracovi viac než jeho charizmatický, šovinistický postoj? Vážne po celý čas dostal to, čo chcel? Bola vážne prinútená pobozkať ho alebo to urobila zo svojej vlastnej slobodnej vôle?

Odpoveď na to bola jednoduchá a komplikovaná súčasne. Slabo vydýchla, zdvihla pohľad, aby sa uprene zadívala do jeho očí. „Nenútila som sa do ničoho,“ potichu odpovedala. „Mne sa len nepáči, ako sa moja myseľ zavrie, keď...“ Náhle sa odmlčala, bála sa toho, čo by mohlo vyjsť z jej úst, keby si trúfla tú vetu dokončiť.

„Keď čo, Hermiona?“ spýtal sa, v jeho tvári sotva postrehnuteľný náznak úsmevu. Bolo to ako keby presne vedel, aké myšlienky uháňajú jej mysľou, ako keby už poznal odpoveď, a predsa chcel, aby ju vyslovila.

Zrazu z neho zoskočila, takmer pri tom buchla do konferenčného stolíka, uhýbala sa, aby medzi nich dostala dostatočnú vzdialenosť, aby na ňu nemohol dočiahnuť a schmatnúť ju. Takmer práve vyhŕkla tie najintímnejšie myšlienky, aké kedy mala. Nemohla mu dovoliť, aby ich poznal, neodvážila by sa mu dokonca ani zašepkať pravdu o svojich myšlienkach. Bol by to využil voči nej, vydieral ju, rozširoval klebety alebo by ich prijal a zlomil ju s nimi.

To bolo to, čo muži v týchto časoch robili, zamračene si pripomenula, keď si spomenula na Harryho a Rona. Predstierali, že im na nej záleží, predstierali lásku a len ju využívali pre seba, ako keby bola vecou, ktorej sa klame a ktorá sa dá využiť.

Napriek tomu, že považovala to, čo bolo medzi ňou a Dracom za takmer posvätné, že sa ich vzťah stával každým dňom intímnejším, nedôvera a strach ju stiahli späť. Okrem toho si pripomenula, že dokonca ani nemala šancu prejsť si rozličné scenáre. Musela premýšľať, skôr než prehovorí, musela sa pozrieť na všetky fakty, skôr než si trúfne zariskovať.

Musela s istotou vedieť...

„Hermiona?“

Vytrhnutá zo svojho rozjímania zvukom svojho mena sa rýchlo pozrela jeho smerom. Srdce ju okamžite zabolelo vinou; sedel na gauči, tváril sa zmätene a ako keby sem nepatril. Vlasy mal rozstrapatené, hruď sa mu leskla potom, keď tmavé, červené linky pulzovali a nevhodne vyžarovali na bielej pokožke. Rumenec sa zmocnil jej líc, keď postrehla, že to boli jej stopy po nechtoch, že to ona mu urobila modrinu na krku, že ona bola dôvodom, prečo bol pred pár okamihmi taký rozrušený.

To, ako ju jeho sivé oči sledovali, otvorene po nej túžili, to, ako pohládzali jej telo spôsobom, ktorý bol viac milujúci než sexuálny, ju skoro nútilo poddať sa hneď tu a teraz. Ale nemohla; odmietala urobiť niečo, až kým nebude vedieť všetko. Až kým nebude vedieť, ktoré rozhodnutie bude správne...

„Idem... idem sa obliecť. Nebudem dlho,“ náhlivo zamrmlala, odvrátila pohľad, keď sa rýchlo presunula ku schodom.

Len zazrela, ako ju sleduje, všimla si, ako mu zbledli oči a potom potemneli, stvrdli v tom jemnom, rannom svetle. Vedela, že si pripadá odmietnutý, že sa cíti zranený a nedôveryhodný. Práve si pred ňou otvoril srdce, priznal jej, že každá jej vôňa, každé pomyslenie na ňu, vzrušuje jeho zmysly takmer na nekontrolovateľnú úroveň. A ona utiekla v tej sekunde, ako došlo na odhalenie jej tajomstiev.

Dostala sa k dverám spálne, rýchlo ich otvorila, ledva nazrela dnu, skôr než sa otočila, aby ich zavrela. Sotva zaregistrovala slabé svišťanie ohňa, ktorý sa náhle rozhorel k životu.

Otočila sa, zatvorila oči a oprela sa o dvere so želaním, aby zamilovavánie sa do niekoho mohlo byť ľahšie pre myseľ i telo.

Konkrétny zvuk prinútil jej hlavu zdvihnúť sa a otvoriť oči.

Jej pohľad dopadol na postavu stojacu uprostred miestnosti.

Urobila prvú vec, ktorú mohla.

Vykríkla.

 


 



Almond Cherry Bars (40 tyčinek)

Suroviny :

1 hrnek másla, změklého

1 hrnek krystalového cukru

1 vajíčko

1/2 lžičky mandlového extraktu (POZOR ne mandlové aroma)

2 hrnky hladké mouky

1 lžička prášku do pečiva

1/4 lžičky soli

2 hrnky čokoládových pecek

1 hrnek maraschino třešní, nahrubo nasekaných

1/2 hrnku mandlových plátků

Postup :

Ve velké míse našlehejte máslo a cukr do lehkého a nadýchaného krému, přišlehejte vajíčko a mandlový extrakt. Smíchejte mouku, prášek do pečiva a sůl, vmíchejte do krémové směsi. Přimíchejte čokoládové pecky, třešně a mandle.

Rovnoměrně rozetřete na nevymazaný plech (33x23 cm). Pečeme při 180 C asi 30 minut dozlatova. Před krájením tyčinek nechte úplně vychladnout.

Poznámka : Většinou dělám tyčinky asi 25 minut a pravidelně je kontroluji. Také navrhuji použít konvekční troubu, jsou z ní měkčí, protože mají tendenci se poměrně snadno vysušit.

Lidi, používejte tenhle recept moudře, je to velmi, velmi chutné.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Aeidaill - 05.05. 2023
| |
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 18. Dočasná strata kontroly Od: elbi - 31.12. 2013
Tak ten horor na začátku - sem se bál. Nemám rád horory... Jasně, že to Harry nemůže Weasleyům říct. A kruci, proč by měla Hermiona umírat??? Jo, horká scéna přerušená Hermioninou zmateností? Je fakt jak na houpačce, ví, co vlastně chce? Z krbu vystoupil Harry, ne? Minerva mu slíbila, že může. Ale udivuje mě, že může k ní do pokoje, co kdyby se zrovna převlékala? hmm? Ani se jí nezeptal, jestli smí vstoupit. To bych mu nedovolila.  Díky

Re: 18. Dočasná strata kontroly Od: Lachim - 19.12. 2013
Krásný díl. Opět.

Re: 18. Dočasná strata kontroly Od: solace - 19.12. 2013
Ako na hojdačke... chvíľu horúca vášeň a potom výčitky svedomia a červeň na lícach. Bolo by zaujímavé spočítať, koľkokrát sa už Hermiona červenala od začiatku poviedky. Mám pocit, že až príliš často. Harryho sen bol pekne desivý, dúfam, že sa vyhneme priamej konfrontácii s Ronom. Pôsobí dosť vyšinuto. Vďaka za preklad, Jimmi.

Re: 18. Dočasná strata kontroly Od: Eily - 19.12. 2013
A je to oficiální. Hermiona je blbá jak štoudev. Nálady mění rychlostí ženské v přechodu a že jí často nedocvakávají jakékoli emoční záležitosti je pro mě zcela nepochopitelné, když ona má být ta citlivá. Promerlina Draco, najdi si nějakou jinou. Harryho noční můra byla...zajímavá. Ale víc mě zaujala jeho reakce lhát Ginny. Proč on do té rodiny vůbec leze, když si tak palčivě uvědomuje, že jeho nejlepší kamarád i přítelkyně jsou zjevně trochu emočně nestabilní po jeho budoucí tchýni? Díky za překlad a betování, holky

Re: 18. Dočasná strata kontroly Od: doda357 - 19.12. 2013
Neviem, ten začiatok sa mi páčil, keď sa vedľa seba prebudili, ale nemôžem si pomôcť, tu mi nepríde Hermiona ako najmúdrejšia čarodejnica ich ročníka....aj to jej červenanie sa mi trochu prekáža....Ale zase, tá časť, kde sa zblížili, tá bola dobrá  Ale ten koniec zase veľmi nie.... Je to ako na hojdačke  Každopádne, ďakujem za preklad 

Re: 18. Dočasná strata kontroly Od: MIRA - 18.12. 2013
Ten Ron ma desí a ako vidno, tak Hermiona mu kompletne skazila Vianoce. A on samozrejme ostatným. Hermiona sa nám zatiaľ akosi rozšantila a tým potešila Draca. Dúfam, že z toho kozuba víjde Harry. Ešte že im to vyšlo len tak-tak. Krásny preklad, ďakujem Jimmi.  

Re: 18. Dočasná strata kontroly Od: marci - 18.12. 2013
Také jsem si myslela, že se Harry (byl-li to on) objeví ve společence a nachytá hermionu s Dracem. Vážně - Harrymu byl umožněn letaxový přístup do dívčí ložnice??? :D jestli mu s tím pomáhala McGonagallová, tak to moc nedomyslela :) Super kapitola - jsem ráda, že jsem nemusela tak dlouhou erotickou scénu překládat (ta "moje" byla dost žhavá, ale kratší, naštěstí pro mne) a smekám kloubouk - krásný překlad. Díky moc :)
Re: 18. Dočasná strata kontroly Od: Jimmi - 18.12. 2013
A nič sa tam vlastne neudialo, toľko textu a nakoniec nič? Po hlave by som ich treskla. A o dĺžke sa ti ešte bude snívať (snáď to nie je spoiler, písala som to v shoutboxe, nasledujúcich 20 minút zaberie dve či tri kapitoly, ale môžem sa mýliť). A nezabúdaj, sľúbila som imelo :D Ďakujeme moc 

Re: 18. Dočasná strata kontroly Od: larkinh - 18.12. 2013
TAk, a kdo tam stál? Harry, když se s ní měl sejít... pořád lepší, než kdyby to byl Ron.
Re: 18. Dočasná strata kontroly Od: Jimmi - 18.12. 2013
Bude to určite sova, vletela oknom a vydesila Hermionu. Čudujem sa, že ma krb Hermiona v izbe a nie v spoločenskej miestnosti. Alebo si ho čarodejníci vyčarujú, kde im je potreba. Ďakujeme

Re: 18. Dočasná strata kontroly Od: arabeska - 18.12. 2013
Konečně nějaká kompromitující scéna :D Ale on to vždycky jeden z nich musí zkazit! :D každopádně díky :) Asi tuším, kdo vylezl z krbu...
Re: 18. Dočasná strata kontroly Od: Jimmi - 18.12. 2013
Keby si to nekazili, tak nemáme čo čítať, žili by šťastne až do smrti. Takto nebudú a autorka má zápletku na ďalších 200000 slov. Ďakujeme

Re: 18. Dočasná strata kontroly Od: Zuzana - 18.12. 2013
Uf, to bola ale horúca kapitola:) Draco bol tak strašne úžasný. Škoda, že to Hermiona trochu nezvládla a pokazila to úžasné skoromilovanie sa. Je fajn, že to Draco pochopil ale je mi ho trochu ľúto, musí sa cítiť hlúpo a odmietnuto. Ale veď oni si to zase vysvetlia Myslela som si, že sa Harry objaví v krbe v spoločnej miestnosti, a že ich prekvapí v tom najlepšom. Je dobre, že sa to nestalo. Som zvedavá ako dopadne rozhovor. Ďakujem za preklad:) 
Re: 18. Dočasná strata kontroly Od: Jimmi - 18.12. 2013
Bolo mi prekladí horúco, to je tá časť, čo som písala shoutboxe, že desať strán erotiky a žiaden sex. Uff, teším sa ako si s tým poradia baby neskôr, teda ak autorka tie scény nenechala do druhej časti. Ďakujeme

Re: 18. Dočasná strata kontroly Od: denice - 18.12. 2013
Harryho sen má docela atmosféru - autorka by měla zkusit psát horory, to jí jde. Nejdřív jsem si myslela, že si Ron podřezal zápěstí, až pak mi to došlo. Harry se bojí a já se mu nedivím, Hermiona se chová na zodpovědnou a rozumnou slečnu ale pořádně divně a Ron vyvádí jako blázen. Děsivý sen, moc doufám, že Ron nikomu neublíží ve skutečnosti. Harry - pokud to byl on - si vybral na návštěvu dobrou chvíli. Věřím, že si všechno vysvětlí a Ronovi se dostane pomoci, kterou potřebuje. Díky.
Re: 18. Dočasná strata kontroly Od: Jimmi - 18.12. 2013
Ten úvod prekladať bol dosť záhul, netušili sme o čom je vôbec reč. Ešteže ten návštevník skončil v jej izbe, a nie pri nich na gauči. Možno jej len oknom vletela sova. Ďakujeme

Re: 18. Dočasná strata kontroly Od: scully - 18.12. 2013
Fíha ti dva byli dneska pěkně žhavý. Ten Harryho sen na začátku mě dost vyděsil. Asi si pomalu uvědomuje,že Ron není psychicky úplně v pořádku. Draco byl roztomilý jak se přiznával Hermioně, že ho fyzicky přitahuje. A ten konec sakra doufám,že ten někdo bude Harry a né Ron. děkuji za překlad
Re: 18. Dočasná strata kontroly Od: Jimmi - 18.12. 2013
A to si predstav, že som pri preklade nemala preložené predchádzajúce časti. To bola taká tipovačka, že o kom to je a to všetko. Našťastie sme to odhadli dobre. Ďakujeme

Re: 18. Dočasná strata kontroly Od: Lupina - 18.12. 2013
Och, to mládí! Dovedu si představit, jací divoši budou ti dva, až se vzájemně pořádně poznají Jinak ten Harryho sen je docela děsivý. Jeho podvědomí si uvědomuje nebezpečí a dává mu to najevo. Nu, teď jen doufám, že v krbu se objeví opravdu Harry. Skvělý, žhavý překlad Děkuji
Re: 18. Dočasná strata kontroly Od: Jimmi - 18.12. 2013
Mám dojem, že vieš viac než ja, záver si nepamätám. Ďakujem, chudák beta, pri týchto kapitolách fakt dostala zabrať. (PS. Ešte jedna, ale snáď dnes ju konečne naplánujem)

Re: 18. Dočasná strata kontroly Od: Sally - 18.12. 2013
Tuším boli tie plamene na niečo dobré Pekne sa rozvášnili! Len dúfam, že Ron ostane pri zdravom rozume a nočné mory sa nevyplnia. A asi prišiel Harry navštíviť Hermionu (taktiež v to dúfam), budú mať čo vysvetlovať, obaja. Perfektný preklad, ďakujem našla sa drobná chybička „Bola poriadne zlá,“ odpovedala, keď mu zdôraznenie šúchala potom zmáčaný chrbát pre.  (akosi mi celá veta nesedí)  Ešte sa chcem ospravedlniť, že vôbec nezanechávam komentáre, hoci každú noc o polnoci striehnem na novú kapitolu. Polepším sa
Re: 18. Dočasná strata kontroly Od: Jimmi - 18.12. 2013
Ďakujem, chybe nerozumiem, máme tam: „Bola poriadne zlá,“ odpovedala, keď mu šúchala potom zmáčaný chrbát pre zdôraznenie. Ktovie čo to zožulo, idem to skúsiť opraviť. Vďaka za postreh.   Autorka tieto scény fakt vie. 

Prehľad článkov k tejto téme:

Emerald-Kisses: ( marci )31.12. 201327. Epilóg
Emerald-Kisses: ( Patolozka )26.12. 201326. Veselé Vánoce, pane Malfoyi
Emerald-Kisses: ( Lupina, Marci )25.12. 201325. Oheň puštěný ze řetězu
Emerald-Kisses: ( Eily )24.12. 201324. Slibuji…
Emerald-Kisses: ( michelle )23.12. 201323. Kroky minulosti
Emerald-Kisses: ( Baska92 )22.12. 201322. Kiežby som len mohla vrátiť čas
Emerald-Kisses: ( Jimmi )21.12. 201321. Nechajte ich milovať
Emerald-Kisses: ( Jimmi )20.12. 201320. Rozdrviť a spáliť
Emerald-Kisses: ( Jimmi )19.12. 201319. Pätnásť minút
Emerald-Kisses: ( Jimmi )18.12. 201318. Dočasná strata kontroly
Emerald-Kisses: ( Miauxx )17.12. 201317. Dokonalá skutočnosť
Emerald-Kisses: ( larkinh )16.12. 201316. Malfoyové nejsou nemocní
Emerald-Kisses: ( Patolozka )15.12. 201315. Ve slovech ztraceni
Emerald-Kisses: ( Eily )14.12. 201314. (Ne)starám se
Emerald-Kisses: ( GIft )13.12. 201313. Začalo to modrým ohněm
Emerald-Kisses: ( LadyF )12.12. 201312. Dokonalý pohled
Emerald-Kisses: ( tiberia )11.12. 201311. Mrkve, smyslnost a rozpaky
Emerald-Kisses: ( Lupina )10.12. 201310. Nesnáz jménem jmelí
Emerald-Kisses: ( Jacomo )09.12. 20139. Vánoční barvy a stromky
Emerald-Kisses: ( Florence )08.12. 20138. Pohřbít bolest
Emerald-Kisses: ( larkinh )07.12. 20137. Prostě známí
Emerald-Kisses: ( holloway )06.12. 20136. Výjimečný akt laskavosti
Emerald-Kisses: ( Baska92 )05.12. 20135. Pre lásku k snehu...
Emerald-Kisses: ( Baska92 )04.12. 20134. Nápravy
Emerald-Kisses: ( tigy )03.12. 20133. Absurdné dôvody
Emerald-Kisses: ( JSark )02.12. 20132.Zoznam úloh Hermiony Grangerovej
Emerald-Kisses: ( Jimmi )01.12. 20131. Prológ Povzdych
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )30.11. 2013Úvod k Dramione Adventu